S cieľom uľahčiť užívateľom používať naše webové stránky využívame cookies. Používaním našich stránok súhlasíte s ukladaním súborov cookie na vašom počítači / zariadení. Nastavenia cookies môžete zmeniť v nastavení vášho prehliadača.
Inštitút teológie, misie a sociálnej práce, n. o.;
Projekt Teofania A. Bernoláka 18, 034 01 Ružomberok
tel: +421 948 021 318 napíšte nám IČO: 45737614 pod č. OVVS/NO-25/2011 nezisková organizácia
Albín Masarik predkladá výsek zo svojej rozsiahlej a dlhodobej bádateľskej činnosti v oblasti analyzovania pohrebných kázní. V predloženej práci sa venuje nekérygmatickým komponentom pohrebných kázní svojho učiteľa, bratislavského profesora Evanjelickej bohosloveckej fakulty UK I. Kišša.
Predložená práca je nielen vysoko odbornou, ale aj srdcovou záležitosťou autora, ktorý má sám za sebou bohatú kazateľskú činnosť. Po stránke spracovania je zriedkavá v oblasti slovenskej teológie a vôbec jedinečná v oblasti bádania slovenskej evanjelikálnej teológie.
Doc. ThDr. Pavel Procházka, PhD., mim. prof. UMB
Albín Masarik vo svojej monografickej práci „Analýza nekérygmatických komponentov pohrebných kázní prof. Igora Kišša“ odhodlane a cieľavedome zachováva vedecké požiadavky: s výberom textov narába korektne a je dostatočne slobodný na úkon kritického hodnotenia existujúceho stavu pohrebných kázní (hoci aj svojho bývalého profesora).
K celkovému spracovaniu témy možno povedať, že autor si správne stanovil cieľ a maximálne ho aj splnil. Téma z odboru epitafných kazuálií sa v cirkevnej praxi považuje za veľmi náročnú a mnohými obchádzanú: vyžaduje totiž pomerne hlboké teoretické i praktické znalosti a dobrú zbehlosť nielen v praktickej teológii, ale aj v teológii biblickej, zvlášť v exegéze a v eschatológii. Preto sa stáva, že kazatelia mnohokrát pohreb považujú za nepríjemnú záťaž, pod tlakom ktorej aj zlyhajú, následkom čoho zarmútení príbuzní vo svojom bolestnom existenciálnom zovretí nedostávajú očakávanú duchovnú pomoc; tým však aj cirkev premrháva príležitosť svedčiť o novom rozmere života a jeho nádejnej eschatologickej dimenzii. Autor vo svojej práci vydáva počet z toho, že sa v uvedených odboroch pohybuje spoľahlivo a dokáže pracovať interdisciplinárne.
Kvalita spracovania témy po stránke jazykovej je vysoká, vyjadrovacia technika svojrázna a pre čitateľa nesmierne pútavá.
Metodologicky sa autor v skúmanej problematike a jej literárnom spracovaní pohybuje pomerne suverénne a dobre volí metódu analýzy a syntézy. Závery výskumu vyvodzuje zrozumiteľne a vlastné myšlienky prezentuje spôsobom, ktorým potvrdzuje dobrú pripravenosť a schopnosť venovať sa tejto a podobným výskumným problémom erudovane.
Doc. PhDr. ThDr. Imrich Peres, PhD., mim. prof. UJS
Máloktoré slová sú tak častou tematikou ľudských rozhovorov, obáv i nádejí ako zdravie, choroba, utrpenie a smrť. Zároveň máločo dokáže vzbudiť taký záujem v masmédiách ako senzačné správy o uzdraveniach, neobvyklých chorobách alebo náhlych úmrtiach. Preto je vzácna publikácia Albína Masarika, lebo poodhaľuje tie skutočnosti života, ktoré sú spojené so smrťou a umieraním, a pri ktorých svet nevie čo povedať, iba cirkev môže ponúknuť Slovo.
Literárna a teologická analýza textu pohrebných kázní umožňuje „postaviť sa na plecia múdrejšieho“ v čase keď sme s pohrebom konfrontovaní. Okrem analýzy ponúka práca aj posolstvo: dvaja muži vo väzení sa pozerajú do diaľav, cez tie isté mreže, jeden vidí blato a druhý hviezdy...Masarik odkrýva hviezdy v Kiššových kázňach.
O knihe: Dôvod napísania tejto knihy: Na Slovensku je ročne 51000 – 54 000 pohrebov. Ak by na jednom bolo len 50 ľudí, tak sa dostávame k číslu, ktoré ukazuje, že za rok sa pohrebov zúčastní skoro polovica populácie Slovenska. Pohrebné reči a kázne sú veľká príležitosť pre komunikáciu s veriacimi i tými, ktorí svoju nádej v Krista nevkladajú. Plné využitie tejto príležitosti ku komunikácii prispeje k spracovávaniu straty z perspektívy viery a zefektívni misijné úsilie cirkví.
Kvôli lepšiemu preniknutiu do možností pohrebných kázní som roku 2008 robil terénne analytické pozorovania v jednom slovenskom krematóriu na vzorke 100 pohrebov. Sledoval som, ako pracujú duchovní jednotlivých cirkví, ale aj občianski rečníci a dospel som k záveru, že pohrebné kázne a reči majú priestor pre zlepšenie svojej kvality.
Ako jeden z príkladov môžem uviesť pohreb, na ktorom mal pán farár pekne vypracovanú biblistiku v pozadí svojej kázne, ale pozostalí to vnímali takto: „Pán farár tam musel povedať to svoje, ale my by sme boli radšej, keby povedal viac o Miškovi.“
Tento dojem vznikol preto, lebo neboli schopní spojiť si to, čo povedal pán farár so svojou situáciou. Nevideli, že im prináša niečo, čo má pre nich zmysel.
Ak si to nedokážu spojiť účastníci pohrebu, musí sa o to pokúsiť duchovný. Ale to nie je jediná črta, ktorú by bolo dobre skvalitňovať.
"Táto práca je jedinčná svojho druhu. Aj v katolíckom aj protestantskom teologickom ambiente je v súčasnosti málo podobných prác. Reaguje na vnímavosť poslucháčov, ako aj na možnosti, ktoré Cirkev vo svojej misii prináša. Je zjavné, že v pohrebnej situácii je nedostatočné zaplaviť poslucháčov množstvom náuky na eschatologickú tému. Dôležité je rozumieť pýtavosti poslucháčov a na ich otázky odpovedať vo svetle evanjelia. Tým, že autor preštudoval mnoho cudzojazyčných diel obohatil slovenskú teologickú literatúru o mnohé postrehy."
Prof. ThDr. JCDr. Anton Fabian, PhD.
"Máme v rukách už druhú Masarikovu prácu k otázke pohrebných kázní, ktorá je zriedkavá v publikačnej oblasti slovenskej teológie, jej predmet výskumu považujem za nanajvýš aktuálny a potrebný pre oblasť teológie.
Rád by som vyzdvihol autorovu invenciu najmä v častiach pojednávajúcich o pastorálnom rámcovaní homiletického diania, o možnosti neverbálneho komunikovania evanjeliových postojov, o vyššej adresnosti zvesti a dynamizovaní jej dosahov ako aj o podpore kazateľovej autenticity. Ponúkané riešenia predkladá s ohľadom na znižovanie záťaže nie len pozostalých, ale aj samotného duchovného, ktorý káže. Práca je koncipovaná ekumenicky, so zmyslom pre odlišné krsťanské tradície a ich zaužívanú terminológiu. Doc. ThDr. Albín Masarik, PhD. preukázal spôsobilosť k systematickej vedeckej výskumnej práci. Predloženú prácu napísal na zákalde výsledkov spracovania spoľahlivých, empiricky overovaných informácií, po dokonalej príprave a psrávnom výbere vedeckých poznatkov. Spôsob interpretácie faktov ako aj publikačné spracovanie získaných výsledkov ma vedie k tomu, ab ysom predloženú prácu považoval za významnú, hodnotnú a prínosnú."
RECENZIE:
O knihe: 