Často kolíšeme medzi dvomi extrémami. Buď sa cítime vynikajúco, alebo celkom mizerne.
Máme sklony nevšímať si svoje pocity, alebo s nimi zápasiť, akoby to boli naši nepriatelia.
Ale všetky emócie, či už pozitívne, alebo negatívne, nám naznačujú pravú podstatu Boha.
Chceme ovládnuť svoje negatívne emócie a temné túžby.
Boh však chce, aby sme si ich uvedomili ako nárek našej duše.
Naša duša túži po Bohu, aby bola taká, akú ju chce mať On, a aby bola s Ním.
Autori knihy Pláč duše skúmajú predovšetkým v žalmoch, čo Sväté Písmo hovorí o našich temných emóciách. Odhaľujú, že naše pokusy ovládať svoje emócie, ktoré sú také vzdialené úsiliu podobať sa Kristovi, sú v skutočnosti vzburou proti Bohu alebo pokusom vzdialiť sa mu.
Bůh touží po lidské vášni; pohrdá naším uspokojením se sebou. Silné emoce, které vznikají z opuštěnosti, prohlubují náš hlad po poznání Boha.
Mlčí, aby nás znervóznil, opouští nás, aby nás vyburcoval, a útočí na nás, aby nás zastavil v modlářské nezávislosti. Je Bohem paradoxu. Používá tmy, aby prohloubil naši touhu po světle.
Čeho chce těmito tajemnými způsoby v našem životě dosáhnout?
zlava_10_2016,